Matej trpí narkolepsiou prvého typu, na ktorú sa lieči už vyše desať rokov. V rámci liečby mu najviac pomáha dodržiavanie diétneho a spánkového režimu, ale takisto aj farmakoterapia. Momentálne väčšinu času trávi v Česku, kde pracuje ako programátor.

Matej pochádza z východného Slovenska, avšak aktuálne žije v Českej republike, kam sa plánuje natrvalo presťahovať. Príznaky narkolepsie sa u neho začali prejavovať po vysokej škole, zhruba v období, kedy začal pracovať vo svojom prvom zamestnaní. Jeho prvé príznaky zahŕňali najmä zvýšenú únavu a zaspávanie. Zároveň si všimol, že výkon v práci, ktorý mal podávať, mu začal trvať dlhšiu dobu, než pred tým.

Lekársku pomoc následne vyhľadal približne dva roky po nástupe týchto príznakov, pretože ich intenzita a frekvencia sa začali stupňovať, bolo ich čoraz viac a stále náročnejšie sa dali zvládať. Tento stav sa snažil Matej spočiatku riešiť samoliečbou, avšak strach z možnosti prítomnosti sklerózy multiplex ho donútil vyhľadať lekársku pomoc. Skleróza multiplex sa nepotvrdila, avšak Matejovi bola diagnostikovaná narkolepsia s kataplexiou.

Matej svoje príznaky popisuje ako menlivé. Tvrdí napríklad, že v období pred diagnostikou sa ich náročnosť stupňovala, neskôr po nastavení liečby a správneho režimu sa príznaky únavy, zaspávania a kataplexie relatívne ustálili. Zároveň však ale vo fáze zmeny liečby pocítil nedostatočnosť v účinkoch liekov, ktoré mu lekári predpísali a v tom období sa znova ochorenie zhoršilo. Po návrate na predošlú liečbu sa však všetko vrátilo k relatívnemu normálu. Matej však taktiež popisuje problémy, ktoré môže farmakologická liečba so sebou prinášať, napríklad bolesti hlavy, avšak aj náročná nedostupnosť k liekom na Slovensku, prípadne k ich preplácaniu zo strany poisťovne. Zažil totiž aj prípad, kedy by jeho mesačná liečba bola hradená len z malej časti a on by musel za liečivo doplávať stovky eur.

V rámci ochorenia však Matej veľmi zaujímavo popisuje tiež príznaky zo spektra parasomnií. Zažíva napríklad spánkové paralýzy, ale aj výrazne živé až lucidné (bdelé) sny. V rámci týchto snov veľmi živo a detailne vníma rôzne témy a scenáre, ktoré mu mozog poskytuje. Často sa vraj akoby inšpiroval počítačovými hrami, ktoré v období dospievania hrával, prípadne scenármi filmov, napr. Matrix. V týchto snoch je schopný robiť, čo chce, ba dokonca sa dokáže rozprávať s postavami, avšak tie mu odpovedajú prevažne vágne. Popisuje napríklad, že pri otázke, čo tu dané postavy robia, mu odpovedajú, aby sa o to nezaujímal, aby to neriešil. Tieto sny popisuje v rozhovore s nadšením, avšak dodáva, že sú to veľmi často desivé a mrazivé scenáre, ktoré ho v konečnom dôsledku ešte viac unavujú a budí sa následne unavený. Ak náhodou po prebudení z tohto sna opäť zaspí, sníva sa mu ten istý sen ďalej, akoby ho jeho mozog chcel dosnívať. Prípadne, ak náhodou položí postavám otázku, na ktorú mu nevedia odpovedať už ani vágne, popisuje že daný sen zamrzne, už sa v ňom viac nič nehýbe, nikto nehovorí a scenéria postupne vybledne, až sa Matej prebudí.

Vďaka týmto skúsenostiam so snami, ku ktorým sa často pridá spánková paralýza, (čiže neschopnosť pohnúť sa v rámci rýchleho prechodu medzi fázami spánku a bdenia), uznáva, že niektorým pacientom by mohli začať po čase pripadať ako realita a preto je potrebné si na ne zvyknúť a brať ich s nadhľadom a racionalizáciou, čiže s uvedomením, že sú to len sny a žiadne nadprirodzené či paranormálne javy.

Aj napriek všetkým príznakom, ktoré sa u Mateja z času na čas prejavujú, dokáže svoj život žiť plnohodnotne, má svoju prácu, v minulosti založil niekoľko firiem a start-upov. Oporu vníma napríklad v rodine či priateľoch. Dodáva, že akceptácia príznakov a určitého režimu bola náročnejšia najmä zo strany jeho partneriek, pretože sa museli prispôsobovať a nedokázal sa im venovať úplne stopercentne tak, ako by si predstavovali.

Matej by rád iným pacientom odkázal, aby si vybudovali a udržiavali režim, či už spánkový alebo diétny. Dodáva ale tiež, že jemu to trvalo roky a dodnes sa ho snaží udržiavať stále s menšími ťažkosťami.